Počet hodín so zápornou cenou elektriny rastie

Bratislava 6. novembra (TASR) - Na Slovensku výrazne rastie počet hodín so zápornou cenou elektriny, čo ohrozuje firmy s inštalovanou fotovoltikou, ktoré dodávajú prebytočnú elektrickú energiu do siete. V tomto roku mala elektrina obchodovaná na krátkodobom trhu s elektrinou zápornú cenovku trikrát častejšie ako vlani. Firmám, ktoré dodávajú solárne prebytky do siete a majú zmluvu nastavenú na spotové ceny, môže táto situácia spôsobovať zásadné škody, upozornil obchodný riaditeľ spoločnosti Fuergy Vladimír Miškovský.

"Naši odborníci očakávajú, že výskyt záporných cien bude do budúcnosti nielenže častejší, ale aj podstatne výraznejší. Najnižšia doteraz zaznamenaná cena na slovenskom trhu dosiahla -146 eur za megawatthodinu (MWh), avšak perspektívne môže v budúcnosti bežne dosahovať aj -160 eur," uviedol Miškovský. Kým v roku 2023 bolo 91 hodín so zápornou cenou elektriny, v tomto roku je to už 288 hodín. Pritom za celý rok 2021 sa elektrina predávala za záporné ceny len počas 24 hodín a v roku 2022 dokonca len počas dvoch hodín.

V súčasnosti síce žiadna domácnosť a ani veľká časť firiem vyrábajúcich vlastnú energiu záporné ceny nepociťuje, ich častejší výskyt však pravdepodobne prinesie prenos zodpovednosti za nadvýrobu zelenej energie. Problém záporných cien elektriny na dennom trhu je možné riešiť zvýšením samospotreby vďaka batériovému úložisku, obmedzovaním výkonu fotovoltiky alebo posilnením medzihraničných kapacít pre prenos elektriny a predaj do zahraničia.

Najekonomickejším riešením je podľa Miškovského vlastná spotreba vyrobenej elektriny, a to aj ukladaním prebytočnej energie do batérií. Kombinovanie fotovoltiky s batériovým úložiskom slúžiacim výhradne na uskladňovanie solárnych prebytkov väčšinou však podľa odborníka nemá atraktívnu návratnosť a častokrát sa rovná životnosti úložiska. "Ideálne je preto popri uskladňovaní solárnych prebytkov využívať smart úložisko, ktoré dokáže poskytovať aj služby stabilizácie elektrickej siete, takzvané necertifikované podporné služby," priblížil.

Druhou možnosťou je zariadenie, ktoré obmedzuje výkon fotovoltiky, akonáhle by mala hroziť dodávka prebytkov do siete za záporné ceny. Tretia možnosť - posilnenie prenosových kapacít - je extrémne drahá a predaj by musel smerovať len do krajín, ktoré majú v energetickom mixe zastúpené obnoviteľné zdroje len v minimálnej miere.

Suma hodín, počas ktorých sa elektrická energia predáva za zápornú cenu dramaticky rastie. Kým v roku 2021 sa elektrina v šiestich vyspelých štátoch Európskej únie (Nemecko, Francúzsko, Holandsko, Španielsko, Fínsko, Švédsko) predávala za záporné ceny počas 175 hodín, v minulom roku to už bolo počas 342 a počas prvých šiestich mesiacov tohto roka už 983 hodín. Na Slovensku sa v prvom polroku tohto roka vyskytlo 188 hodín so zápornými cenami. Dôvodom je výrazný nárast inštalovanej kapacity fotovoltických elektrární.

V Európe už podľa Miškovského viacerí dodávatelia energií zvažujú, že namiesto platenia za dodanú energiu do siete budú účtovať majiteľom predimenzovaných fotovoltických elektrární poplatky. Napríklad v Holandsku plánuje energetická spoločnosť Eneco účtovať poplatky majiteľom solárnych panelov, ktorí dodávajú prebytočnú elektrinu do siete. O rovnakom prístupe rozmýšľajú aj ďalšie holandské spoločnosti Vattenfall a Essent. Český dodávateľ energií Centropol zase zvažuje, že domácnosti a bytové domy bez fotovoltiky budú mať výhodnejšie podmienky v porovnaní s tými, ktoré vyrábajú vlastnú energiu.